Sme mileniáli, samozrejme, že svoje deti nenútime objímať nikoho, koho nechcú. Ani ich neplácneme ako disciplinárny trest. Ani ich nenútime dojesť večeru pred dezertom. Pretože výchova spôsobom, akým to možno robili naši rodičia, je presne to, čo v roku 2024 nie je in – aspoň pre skupinu ľudí vo veku 28 až 43 rokov, ktorí majú deti.
Mileniáli prinášajú novú vlnu moderného rodičovstva, čo je podľa mnohých lepšie. A hoci každá generácia rodičov prichádza s určitými pravidlami a určitými očakávaniami, ktoré sú v súlade s dobou, v ktorej ľudia žili, jemné rodičovstvo sa u mileniálov (spolu s niekoľkými ďalšími výchovnými štýlmi) dosť prejavuje.
Ako teda vlastne vyzerá rodičovstvo dnes? Aké pravidlá rodičia mileniáli presadzujú, alebo vlastne vôbec neuplatňujú? Ako sa líši od spôsobu, akým boli vychovávaní samotní mileniáli? Nižšie sa 23 miléniových rodičov podelilo o to, ako vyzerajú ich rodičovské pravidlá a rady.
Je helikoptérové rodičovstvo také zlé? Odborníci rozoberajú výhody a nevýhody
Takto vyzerá rodičovstvo mileniálov
„Moja dvojročná dcéra spí v našej izbe a bude spať dovtedy, kým už nebude chcieť. Ako dieťa som nenávidela spať sama a ako dospelá stále nespím sama. Nikdy nechcem, aby sa cítila sama vo svojom vlastnom dome.“ – Allie
„Moja najväčšia vec je ospravedlniť sa svojim deťom, keď mám vlastné „veľké pocity.“ Vychovávali ma tak, že som chodila po špičkách okolo pocitov dospelých, a keď vybuchli, vždy som mala pocit, že je mojou úlohou ospravedlniť sa im, urobiť im láskavosť alebo byť mimoriadne milá, kým sa nebudú cítiť lepšie. Teraz sa uisťujem, že sa ospravedlním svojim deťom, keď sa mi niečo nepodarí, a vysvetľujem im, že byť dospelým môže byť ťažké.“ – Christina
„Odpovedám im na všetky „prečo“, aby pochopili môj pohľad na vec.“ – Rachel
„Rešpektujem, keď moja dcéra povie ‚nie‘ alebo dá najavo, že niečo nechce robiť. Ak ju počas hry šteklím a ona povie ‚nie‘, prestanem.“ – Hannah*
„Úplne mi nevadí, že si moje deti berú v škole voľno na psychické cvičenia. Ani jeden z nich nemá problémy so známkami, takže ak majú chuť občas zostať doma, som za.“ – Kristen
„Naše deti neplácame. V zápale úsilia im možno dáme jednu alebo dve facky, ale nikdy nič viac. Moja mama v detstve dávala facky, takže to je niečo, čo si veľmi vážim.“ – Lauren*
„Jedlo nekomentujeme.“ – Savanna
„Nenútime naše deti, aby zjedli všetko, čo majú na tanieri, na jeden záťah. Ak nedojedia svoje jedlo, odložia ho do chladničky. Keď si vypýtajú desiatu, zjedia všetko, čo im zostalo na tanieri, a až potom dostanú niečo nové.“ – Desirae
„Dovoľujeme dcére, aby nás videla, ako sa hádame, ale aj to, aby nás videla, ako sa po hádke napravujeme.“ – Erin
„Určite sa ospravedlňujem svojim deťom, keď sa mi niečo nepodarí, a vysvetľujem im, že byť dospelým môže byť ťažké.“
„Naše pravidlá času stráveného pri obrazovke sú dve hodiny denne. Ale tiež žiadne chatovanie s kýmkoľvek na počítačových hrách. Ak chcú chatovať, môžu komunikovať so svojimi vopred schválenými priateľmi na FB messenger kids.“ – Jamie
„Moja dcéra miluje balet, ale nenávidí recitály, takže žiadne nútené vystúpenia. Ja by som bola nútená vystúpiť na javisko. Sedela s nami v hľadisku a s radosťou povzbudzovala svoju sestru a kamarátky na ich recitáli. Ak sa naučí, že niečo sa dá milovať bez toho, aby bolo potrebné vyrábať produkt, budem nadšená.“ – Emily
„Dezert nezbožňujeme. Nie je to niečo, čo si zaslúži, sladkosti jej dávame rovnako ako každý iný druh jedla. Jedlo vo všeobecnosti nie je odmena.“ – Kim
„Nehovoríme o telách okrem toho, čo dokážu a ako fungujú. Nikdy nie o tom, ako vyzerajú alebo ako vyzerá niekto iný.“ – Katherine
„Môj syn má len 3 roky a dcéra len 8 mesiacov, ale nehovorím pred nimi negatívne o svojom tele.“ – Ashley*
„Nikdy nemám zášť ani nepoužívam mlčanie. O emóciách sa rozprávame a riešime ich.“ – Jamie
„Rozhodne ich nenútime, aby objímali alebo prejavovali fyzickú náklonnosť niekomu, komu nechcú. Stále však musia zamávať alebo sa rozlúčiť/zdraviť nejakým spôsobom, ktorý si sami zvolia.“ – Rosalind
„Takmer žiadne prespávanie s výnimkou niektorých členov rodiny a jedného alebo dvoch kamarátov, ktorých považujem za rodinu. Predtým, ako u nás prespia, ich vyzdvihnem o polnoci.“ – Lacey
„Čo sa týka technológií, moje deti nemajú vlastný tablet. Nemajú dovolené byť na žiadnom z našich telefónov alebo na tablete pri stole alebo v reštaurácii.“ – Madi*
„Nemala som dovolené postaviť sa rodičom alebo povedať, keď ma niečo trápilo alebo zraňovalo moje city. Jedným z mojich najväčších úspechov je, že moja dcéra je dostatočne pohodlná na to, aby mi presne povedala, ako sa cíti alebo či som jej ublížila. To, že dokáže otvorene vyjadriť svoje emócie, je pre nás všetkých veľmi príjemné.“ – Stacy
„Môj syn môže byť aj iný ako šťastný. Keď sme vyrastali, ak sme mali iné pocity ako šťastné, povedali nám, aby sme si napravili svoj postoj. Ja svojmu synovi hovorím, že môže cítiť svoje pocity.“ – Amanda
„Nenútime naše deti, aby sa delili o svoje hračky, ak nechcú, ale tiež im hovoríme, že ostatní sa s nimi niekedy nemusia chcieť deliť, a to je v poriadku.“ – Erin
„Moje deti majú 13, 11 a 8 rokov. Od mojich chlapcov sa očakáva, že budú robiť všetky tie isté úlohy týkajúce sa starostlivosti o domácnosť ako moja dcéra. Odídu z môjho domu s tým, že vedia udržiavať vnútro domu a duševnú záťaž rovnako dobre ako kosiť trávnik. Šport tiež nie je rodovo rozdelený; robia to, čo ich zaujíma, či už je to tanec, gymnastika, hokej atď.“ – Katy
„Nerobíme sólo timeouty. Ak naša trojročná dcéra nepočúva, dáme jej tri varovania a po treťom varovaní sa s ňou odstránime zo situácie, sadneme si niekde v tichu, zhlboka sa nadýchneme, identifikujeme emóciu, ktorá spôsobila jej správanie, a potom sa porozprávame o tom, prečo jej správanie nebolo v poriadku a ako túto emóciu komunikovať zdravým spôsobom, ktorý je ohľaduplný k nej aj k jej okoliu.“ – Tifani
Hviezdička (*) označuje, že meno bolo zmenené.
Rodičia s kosačkou na trávu sú noví helikoptéroví rodičia – lenže môžu byť ešte horší Zdroj obrázku: Getty / freemixer