Jednou z prvých vecí, ktorú noví rodičia zistia, keď privítajú dieťa vo svojom živote, je, že výchova dieťaťa nie je lacná záležitosť. Podľa výskumu Národnej siete plienkových bánk z roku 2022 stoja jednorazové plienky približne 80 až 100 dolárov mesačne na jedno dieťa, čo v prepočte na prvý rok predstavuje približne 1 200 dolárov. Toto číslo výrazne neklesne, kým väčšina amerických batoliat nie je pripravená na učenie na nočník vo veku 2 alebo 3 rokov. Niektorí rodičia však našli spôsob, ako výrazne znížiť náklady pomocou bezplienkovej praxe známej ako eliminačná komunikácia.
Čo je to eliminačná komunikácia a je vhodná pre vašu rodinu? Porozprávali sme sa s odborníkom na medicínu a rodičovstvo, aby sme rozptýlili bežné mylné predstavy a dozvedeli sa viac o praktike zbavovania sa plienok.
Čo je to eliminačná komunikácia?
Článok v časopise Americkej pediatrickej akadémie definuje eliminačnú komunikáciu, známu aj ako prirodzenú hygienu dojčiat, ako „používanie prirodzeného načasovania a signálov dojčaťa na rozpoznanie, kedy potrebuje vyprázdniť alebo vymočiť“.
Rodičia v podstate pozorujú signály dieťaťa, že je čas vykonať potrebu, aby ho mohli včas odviesť na toaletu. Keď sa tieto signály vytvoria, deti budú potrebovať menej plienok – alebo môžu byť úplne bez plienok – už od útleho veku, pretože ich rodičia budú namiesto toho držať nad záchodom.
Ako funguje eliminačná komunikácia?
„Základný koncept spočíva v rozpoznávaní signálov a následnom spoliehaní sa na reflexy,“ hovorí doktorka Jenelle Ferryová, certifikovaná neonatologička zo spoločnosti Pediatrix Medical Group v Tampe na Floride. Keď dieťa vydá varovný signál, rodič ho vezme do umyvárne a drží ho bezpečne nad záchodom (bez plienky), aby sa tam vycikal alebo vykakal.
Niektorí rodičia pri držaní dieťaťa nad záchodom pomáhajú dieťaťu uvoľniť sa tým, že vydávajú jemný syčivý zvuk. „To často vedie k reflexnému uvoľneniu zvieračov, a teda k vyprázdneniu do toalety,“ hovorí doktor Ferry.
Medzi bežné signály, že dieťa sa potrebuje vyprázdniť alebo vymočiť, patrí krútenie, napínanie alebo chrčanie. Časom môžu rodičia začať rozoznávať aj vzorce, kedy ich dieťa musí použiť toaletu, napríklad po spánku alebo po jedle.
Aký je rozdiel medzi eliminačnou komunikáciou a tréningom na nočník?
Hoci cieľom oboch postupov je pomôcť malým deťom naučiť sa používať toaletu, počas eliminačnej komunikácie je cieľom rodičov dostať svoje dieťa na toaletu včas. Na druhej strane, počas tréningu na nočník sa dieťa učí, ako samo identifikovať, že potrebuje toaletu.
„Eliminačná komunikácia v podstate spočíva v reflexoch na uvoľnenie funkcie čriev alebo močového mechúra, keď sú nahé,“ hovorí doktor Ferry. „Je to iné ako tréning na nočník, keď dieťa rozpozná signály potreby ísť na záchod a vyberie si vhodný čas na koordináciu uvoľnenia zvierača,“ poznamenáva.
V akom veku by ste mali začať s eliminačnou komunikáciou?
„Neexistuje presne stanovený „správny vek“, kedy sa pokúsiť o vylučovaciu komunikáciu,“ hovorí doktorka Ferryová, ale existuje niekoľko rôznych názorov na časový harmonogram. Vysvetľuje, že niektorí odborníci odporúčajú začať pred 4. mesiacom života dieťaťa, aby sa „ešte nenaučilo používať plienku“, zatiaľ čo iní tvrdia, že „neskorší začiatok môže mať za následok, že dieťaťu bude trvať dlhšie“, kým sa naučí túto prax.
Doktorka Ferryová hovorí, že v niektorých krajinách, kde je táto prax bežná, vrátane Kene, Číny a Vietnamu, sa uvádza, že bežný vek na začatie vylučovacej komunikácie je o niečo neskorší, približne 6 až 9 mesiacov.
Andrea Olsonová – mama šiestich detí a tvorkyňa Go Nappy Free, zdroja pre rodičov, ktorí sa zaujímajú o vylučovaciu komunikáciu – prvýkrát vyskúšala vylučovaciu komunikáciu so svojím najstarším dieťaťom. Olsonová hovorí, že bola svedkom toho, ako jej kamarátky zápasili s tradičným tréningom na nočník a „chcela sa tomu vyhnúť“. Olsonová si spomína, že počas tehotenstva, keď skúmala túto praktiku, sa jej zdala „komplikovaná a ťažká“, ale keď sa jej narodil syn, hneď sa do nej pustila.
„Prvých pár týždňov sme strávili veľa času pozorovaním jeho a jeho signálov,“ hovorí, „a potom sme mu začali dávať pokyny.“ V priebehu niekoľkých mesiacov sa dostali do tempa: „Asi v piatich mesiacoch sme boli v takom rytme, že sa ma na to ľudia začali pýtať – a žiadali ma, aby som ich to naučila.“ Odvtedy Olsonová používa vyraďovaciu komunikáciu so všetkými svojimi deťmi.
Bežné nedorozumenia týkajúce sa eliminačnej komunikácie
Keďže eliminačná komunikácia ešte nie je v Spojených štátoch rozšírená, stále existuje mnoho mylných predstáv a nedorozumení. Olsonová hovorí, že ľudia za ňou často prichádzajú s otázkami alebo falošnými domnienkami o tejto praxi. Podľa jej skúseností sú niektoré z najčastejších mylných predstáv o eliminačnej komunikácii nasledovné:
- Rodičia, ktorí praktizujú eliminačnú komunikáciu, nechávajú svoje deti močiť a kakať všade. „My určite používame plienky – a väčšina rodičov, ktorí praktizujú eliminačnú komunikáciu, ich používa – ale rozdiel je v tom, že ich používame ako zálohu namiesto plnohodnotnej toalety,“ hovorí Olsonová.
- Eliminačná komunikácia funguje len vtedy, keď je rodič v domácnosti. Olson hovorí, že väčšina rodičov, s ktorými Go Nappy Free spolupracuje, využíva nejakú formu starostlivosti o dieťa. „Niektorí opatrovatelia veľmi radi pomáhajú, iní nie. Ale stále to môžete robiť doma, keď ste s dieťaťom,“ hovorí.
- Dojča nemôžete naučiť chodiť na nočník. „To je pravda,“ hovorí Olsonová. Problémom je, že sa tu eliminačná komunikácia zamieňa s tréningom na nočník. „Naše bábätká ‚neučíme na nočník‘. Je to iné, učíme sa rozpoznávať ich signály, rovnako ako sa naučíte plač svojho dieťaťa a pochopíte, že je čas na kŕmenie alebo že je unavené,“ hovorí Olsonová.
Aké sú niektoré výhody eliminačnej komunikácie?
Olsonová hovorí, že jedným z obrovských prínosov, ktoré zaznamenala pri eliminačnej komunikácii, bolo väčšie puto, ktoré získala so svojimi deťmi vďaka tomu, že boli tak prepojené a uvedomovali si svoje signály. „Spojenie je obrovské – keď môžete skutočne cítiť, čo vaše dieťa potrebuje,“ hovorí. „Môže to naozaj pomôcť formovať ten rodičovský zmysel pre intuíciu. Navyše je vždy skvelé mať menej plienok na výmenu, najmä tých pokakaných!“
Doktorka Ferryová hovorí, že pri pohľade na rozdiel v priemernom veku, kedy sa dieťa považuje za naučené chodiť na nočník, môže byť eliminačná komunikácia faktorom u tých, ktorí tento míľnik dokázali dosiahnuť skôr. „Boli publikované údaje z ázijských krajín, ako je Vietnam, s kultúrnou praxou eliminačnej komunikácie. Tie uvádzali priemerný vek naučenia na nočník 2 roky,“ hovorí Dr. Ferry.
V Spojených štátoch, kde sa eliminačná komunikácia vykonáva oveľa menej, sa priemerné dieťa naučí chodiť na nočník medzi 2. a 3. rokom života, hoci Dr. Ferry poznamenáva, že „nie je jasné, či je tento rozdiel spôsobený výlučne eliminačnou komunikáciou“.
Aké sú niektoré kritické pripomienky k eliminačnej komunikácii?
Dr. Ferryová hovorí, že existujú dôvody, prečo môže byť eliminačná komunikácia pre rodičov „problematická“, ale ide skôr o očakávania, ktoré ľudia majú, než o samotnú prax.
„Snaha dosiahnuť míľniky na základe očakávaní mimo vývojových možností [dieťaťa] môže niekedy viesť k väčším ťažkostiam,“ hovorí doktorka Ferryová. Ako poznamenáva, dôvodom, prečo sa to v niektorých rodinách môže stať, je, že „bábätko nemá vývojové povedomie ani primeranú kontrolu zvierača, aby zabránilo pomočeniu alebo znečisteniu“, takže musíme mať realistické očakávania, čo dieťa dokáže a čo nie, pokiaľ ide o vyprázdňovanie.
Podľa doktorky Ferryovej dieťa nemá „vyvinutý mozog“ na to, aby dokázalo ovládať svoj močový mechúr a črevá približne do 2 alebo 3 rokov, a akékoľvek očakávania pred týmto vekom sú nereálne a môžu sa potenciálne obrátiť proti nemu. „Snaha dosiahnuť úplné naučenie na nočník príliš skoro môže zvýšiť príznaky dysfunkčného vyprázdňovania s neúplným alebo oneskoreným vyprázdňovaním močového mechúra,“ varuje Dr. Ferry.
Mali by ste vyskúšať eliminačnú komunikáciu?
V tomto prípade naozaj neexistuje správna alebo nesprávna voľba a každé dieťa je iné.
Ak ste však boli na vážkach, či vyskúšať eliminačnú komunikáciu, Olson odporúča, aby ste sa do nej pustili. „Povedal by som, aby ste to jednoducho vyskúšali. Deti sú také múdre,“ hovorí Olson a dodáva, že vylučovanie nemusí byť praktika „všetko alebo nič“. „Eliminačná komunikácia neznamená, že budete myslieť len na nočník alebo že budete svoje dieťa len posúvať na nočník,“ hovorí. „Môžete to robiť na čiastočný úväzok; len ponúknuť nočník, keď prebaľujete dieťa, alebo môžete ísť naplno.“
Čo odhaľuje dráma s Kyte Baby o platenom voľne pre adoptívnych rodičovZdroj obrázku: Getty / Liudmila Chernetska