Katherine Woodward Thomasová vie, aké to je chcieť šťastne žiť až do smrti. Napriek tomu, že je licencovanou manželskou a rodinnou terapeutkou, priznáva, že aj ona bojovala s randením. Nedávno pre portál fafaq povedala, že zažila „vzorec nedostupnosti“, ranu, ktorá podľa jej slov pochádza z detstva a neskôr sa prejavila vo vzťahoch. Chodila so ženatými mužmi, bola zapletená do milostných trojuholníkov a ocitla sa vo všeobecne „nemožných milostných situáciách“. Až kým nezačala praktizovať metódy, ktoré teraz používa vo svojom knižnom bestselleri „Privolať „toho pravého“: 7 týždňov na prilákanie lásky svojho života“.
Či už ste ju videli na zozname najlepších svojpomocných kníh, alebo v poslednom čase trende na TikToku, „Calling in ‚The One'“ je pravdepodobne známy titul. Od jej pôvodného vydania v roku 2004 sa táto sedemtýždňová metóda stala do istej miery osvedčeným prostriedkom na prilákanie ideálneho partnera.
Teraz, keď je to presne 20 rokov, čo sa „Calling in ‚The One'“ dostala na knižné pulty, sme sa porozprávali s Thomasovou, aby sme sa dozvedeli viac o knihe a o tom, prečo je jej metóda pre čitateľov aktuálna aj dnes.
4 fázy vzťahu podľa odborníkov
fafaq: Čo vás inšpirovalo k napísaniu knihy „Calling in ‚The One'“?
Katherine Woodward Thomas: Môj vlastný príbeh. Pravdupovediac, mala som takýto vzorec nedostupnosti, čo znamenalo, že som sa mnohokrát stretávala s ľuďmi, ktorí mali iné vzťahy. Je to bolestivé, keď žijete tento príbeh, najmä ak sa naozaj chcete oženiť [alebo] naozaj chcete vytvoriť rodinu, ako som to urobila ja. Takže to trvalo dlho, dlho a v istom momente sa moje srdce takmer chcelo vzdať a rezignovať. [Pomyslela som si], že som možno príliš poškodená, možno som v tomto bode už príliš stará, všetky dobré sú obsadené.
Ale potom som urobil dva zásadné posuny. Prvým bolo, že som si stanovil zámer lásky. Ale keď si raz stanovíte zámer mať lásku okamžite, nesústredíte sa na to, aby ste bežali nájsť tú osobu. Zameranie prešlo na: „Kým by som musel byť, aby ma [láska] našla?“ a „Ako budem musieť rásť, aby som ju mohol mať?“.
Potom druhým posunom, ktorý som urobil, bola ochota byť úplne zodpovedný sám za každý vzor [randenia]. Je to naozaj jednoduchý posun, ale je hlboký, pretože si začnete klásť posilňujúce otázky. Namiesto otázok typu „Prečo ma ľudia nemajú radi?“ a „Čo je so mnou zlé?“ si začneme klásť otázky. Pýtal som sa sám seba: „Ako odháňam ľudí?“ a „Čo môžem urobiť namiesto toho, aby som bol pre niekoho prívetivejší, aby bol blízko mňa?“.
Začal som klásť jednu nohu pred druhú a prejavil sa úžasný zázrak. Pri vizionárskych meditáciách som sa pýtala: „Aký je môj ďalší krok?“ a „Ako sa môžem prejaviť tak, aby to bolo pozitívne pre moju budúcnosť?“. Čoskoro som si začala predstavovať muža, s ktorým som chodila pred šiestimi rokmi; muža, ktorého som považovala za toho, ktorý „ušiel“. Nakoniec som sa mu ostýchala zavolať a túto myšlienku som jednoducho zavrhla. O niekoľko týždňov neskôr som však išla na bohoslužbu do kostola a zbadala som muža, na ktorého som myslela. Odvrátila som sa a ešte v ten deň som sa s ním nespojila.
O dva týždne neskôr mi však kamarátka povedala, že sa musím dostať na internet a začať randiť. Bolo to práve na prelome storočí, asi v roku 1999, takže internet práve začínal a táto konkrétna zoznamka bola nová. Nikto nemal zverejnené svoje fotografie a na profile neboli žiadne identifikačné znaky ľudí. Nakoniec som odpovedala jednému človeku, a keď mi odpísal, zistila som, že je to presne ten istý človek. O dva mesiace neskôr sme sa zasnúbili a nasledujúci rok sme sa vzali. Keď sa to stalo, pomyslela som si: „Panebože, čo som to len urobila?“ A potom som sa rozhodla podeliť sa o túto metódu s ostatnými ľuďmi, pretože som pochopila, aké je to utrpenie.
PS: Páni, to je neuveriteľný príbeh o vzniku. Máš nejakú obľúbenú lekciu z knihy „Privolanie „toho pravého“?
KWT: Väčšina z nás je dosť zaseknutá v [zoznamovacích] vzorcoch a to, čo sa snažíme urobiť v „Privolaní „toho pravého“, je identifikovať vzorec a veľmi konkrétne spôsoby, ktorými ste sa prejavovali a ktoré tento vzorec vytvárali. V knihe „Volanie toho pravého“ som objavila prevratné zistenie, že keď začnete vychádzať z toho, kto ste, a začnete rásť smerom k tomuto snu a k tejto verzii seba samého, začnete sa ľuďom ukazovať inak. Okamžite sa zmení kaliber človeka, ktorý vás priťahuje, kvalita vašich kontaktov a to, čo je vo vašich kontaktoch možné.
Keď som to robil ja, začal som s budúcnosťou a pýtal som sa sám seba: „Kto je tou verziou mňa?“. Bolo to [byť] šťastný a zamilovaný a zároveň sebavedomý. Takže som potom mala predvedomie o svojej hodnosti prijímať lásku, čo je dôležitá lekcia v knihe.
„Nejde o to nájsť toho pravého. Ide o to stať sa tým pravým; stať sa verziou seba samého, ktorá už nesabotuje, nemizne alebo nefunguje na základe starej traumy.“
PS: Ako sa podľa vás zmenilo randenie od čias, keď ste pôvodne napísali knihu Volanie „toho pravého“?
KWT: Je to lepšie aj horšie. V čase, keď som sám písal „Calling in ‚The One'“, bolo oveľa viac nedostatku. Veľkou otázkou bolo: „Ako niekoho stretnem?“ A teraz je veľkým problémom dňa: „Ako si vyberiem z množstva ľudí, ktorých stretnem?“.
Ale pravdu povediac, účinnosť „privolania „toho pravého“ sa až tak veľmi nezmenila, pretože to, o čom hovoríme, nie je útek, aby sme našli toho pravého. Ide o to, aby ste sa stali tým pravým; aby ste sa stali verziou seba samého, ktorá už viac nesabotuje, nemizne alebo nepracuje na základe starej traumy. To je vlastne základ pre nájdenie toho pravého človeka pre vás. Fungovalo to vtedy pri priťahovaní niekoho a určite to funguje aj teraz.
Tieto lekcie budú platiť vždy, bez ohľadu na to, ako sa zoznamovanie zmení, bez ohľadu na to, ako bude zoznamovanie vyzerať v budúcnosti – vždy to bude použiteľné. Ak poznáte svoju hodnotu, poznáte sami seba, ste si vedomí sami seba, ste zodpovední za seba, dokážete vyjednávať o svojich potrebách, máte schopnosť, ktorú ste si vypestovali, milovať inú ľudskú bytosť.
PS: Prečo si myslíte, že „Volanie „toho pravého“ rezonuje u toľkých ľudí aj po 20 rokoch?
KWT: Je to veľmi integrovaná kniha, ktorá predbehla svoju dobu a ľudia sú na ňu pripravení. Dvadsiatnici sú naozaj pripravení na integrovanejší, sofistikovanejší rozhovor, nielen aby pochopili, prečo sú takí, akí sú, ale aj to, ako sa vlastne v živote generujú.
PS: Okrem toho, že si prečítate svoju knihu, čo by ste poradili nezadaným ľuďom, ktorí sú frustrovaní z randenia?
KWT: Myslím si, že je naozaj dôležité urobiť vnútornú prácu a stať sa magnetickým pre lásku. Musíte sa uistiť, že ste naozaj ukotvení v budúcnosti, ktorú ste sa rozhodli mať – žijete a dýchate touto budúcnosťou. Ste si vedomí svojej hodnoty. Zamerajte sa na to namiesto myšlienok typu: „[Zoznamovacie aplikácie] nikdy nebudú fungovať“ alebo „Láska je pre iných ľudí a nie pre mňa“ alebo „Možno je mojím osudom byť sám“.
PS: Čo bolo na písaní knihy „Volanie toho pravého“ najprínosnejšie?
KWT: Skutočne som len chcel urobiť svet šťastnejším. Ani nedokážem opísať tú česť byť na tejto ceste s toľkými ľuďmi. Aj keď sa s niekým nestretnem [pri čítaní knihy], je to takmer ako dôverný rozhovor, ktorý s ním môžem viesť, a to vytvorilo toľko šťastia.
Som slobodná a randím po tridsiatke – a toto som sa naučilaImage Source: Getty / Vivien Killilea