Zdroj obrázku: Fotografia Brights
Tvorba Valerie June môže pôsobiť, akoby bola vysielaná odniekiaľ z diaľky a zároveň podivne povedomá. Možno je to preto, že už od mladosti čerpala múdrosť z okolitého sveta a využívala ju pri tvorbe svojej hudby, neskôr poézie a teraz aj nového inovatívneho druhu vedeného denníka.
Umelkyňa, ktorá je známa svojím spirituálnym, koreňmi a bluesom podfarbeným folkom, teraz pretavila mnohé kroky na svojej vlastnej desaťročia trvajúcej ceste za uzdravením do novej knihy s názvom „Light Beams: A Workbook For Being Your Badass Self“, ktorá vyšla 19. septembra. Je to interaktívna kniha plná kúziel, podnetov, úvah a tipov na nájdenie pokoja a spojenia vo svete, ktorý sa môže zdať, že sa snaží podporovať konflikty a odlúčenie.
Pre June bola kniha prirodzenou reakciou na sváry vo svete, ktorých je, ako všetci vieme, veľa . „Prechádzame toľkými výzvami, od klimatických zmien až po obavy z umelej inteligencie a toho, ako to ovplyvňuje čokoľvek od písania po herectvo a čokoľvek iné v tomto novom svete, a veľa vojen a podobných vecí,“ hovorí pre portál fafaq. Keď o tom všetkom premýšľala, začala si klásť otázku: „‚Čo by som mohla urobiť, aby som sa podelila o život a spojila ľudí s radosťou, pozitivitou a láskavosťou?“.
Výsledkom tejto otázky je publikácia „Svetelné lúče“, ktorá je súborom postrehov, postupov a rád, ktoré June v priebehu rokov vypestovala. „Mnohé z týchto postupov vznikli na základe mojej potreby vytvoriť si v živote malé ohniská motivácie a radosti,“ hovorí. Jej cesta k písaniu a vydávaniu piesní nebola lineárna ani jednoduchá, pretože cesty k tvorivému životu sú zriedkavé. „Sedem rokov som pracovala ako upratovačka a pri upratovaní záchodov som napísala veľa svojich piesní,“ spomína. Ale keď sa jej kariéra rozbehla, zistila, že chce niektoré veci, ktoré jej pomohli prekonať rôzne problémy, reflektovať späť do sveta.
Je si tiež dobre vedomá nihilizmu, ktorý charakterizuje mnohé diskusie o všetkom od klimatických zmien cez umelú inteligenciu až po duševné zdravie a ďalšie. Ale vždy, keď počuje ľudí naznačovať, že ich životy alebo naša spoločná budúcnosť môžu byť úplne odsúdené na zánik, nájde sa v minulosti. „Myslím na časy, keď žila Harriet Tubmanová, a na boje, ktorým čelila… Myslím na to, že musela mať tieto životné sny,“ hovorí June. „Musela mať tieto sny a vieru v niečo krásne; a ak to dokázala ona v tých ťažkých časoch, nemôžete mi povedať, že to nedokážeme my.“
„Verím, že máme dostatok zdrojov na to, aby sme všetci mali dobrú zdravotnú starostlivosť, aby sme mali uspokojené svoje stravovacie potreby, oblečenie, jedlo, prístrešie a podobné veci. Verím, že to tu na tejto planéte máme.“
Svetelnými lúčmi sa chcela tiež postaviť proti individualizmu, ktorý podľa nej ovláda moderný wellness priestor. Venovala sa duchovným praktikám dávno predtým, než sa stali módou – „bývala som čudácka čarodejnica,“ smeje sa -, ale poznamenáva, že mnohé z wellness praktík v dnešnom západnom svete sú zamerané na individuálne liečenie, nie na kolektívnu zmenu. „Chcela som sa podeliť o praktiky, ktoré nás posúvajú hlbšie a ktoré nás spájajú s prírodou, spájajú nás s vodou, spájajú nás s rastlinami, spájajú nás so zvieratami, ale potom nás spájajú aj navzájom, a dokonca aj s a*srancom, s ktorým si nerozumieme,“ hovorí.
„Svetelné lúče“ sú, čo sa týka kníh zameraných na wellness a spiritualitu, pomerne jedinečné, pretože sa v nich spomínajú sociálne problémy, ale June považuje za dôležitú súčasť liečby aj zaoberanie sa týmito väčšími problémami. Koniec koncov, hovorí June, všetci spoločne vytvárame náš svet, či už o tom vieme alebo nie, a June chce svojim čitateľom pripomenúť, že všetci máme moc definovať to, čo vidíme.
Pokiaľ ide o internet a umelú inteligenciu, ktorým sa v knihe venuje, hovorí, že chcela zdôrazniť skutočnosť, že v skutočnosti máme stále možnosť formovať tieto nástroje do podoby, akú chceme. „Zakaždým, keď klikáme, zakaždým, keď používame svoje telefóny, máme príležitosť používať ich uvedomelým spôsobom a spôsobom, ktorý pozdvihuje ostatných – alebo máme príležitosť prilievať benzín do požiarov, ktoré sa rozhoria zakaždým, keď na niečo klikneme,“ hovorí. „Práve tu, v tomto časovom období, máme v skutočnosti moc zmeniť rytmus a cykly algoritmov v spôsobe, akým vyhľadávame veci, alebo v spôsobe, akým venujeme pozornosť určitým článkom a nie iným.“
Táto príležitosť však nemusí trvať večne. „Teraz máme možnosť rozhodovať a neviem, či budeme mať možnosť rozhodovať aj v budúcnosti,“ hovorí. Napríklad umelá inteligencia už teraz prejavuje tendenciu k rasistickým alebo sexistickým postojom, ale June nám chce pripomenúť, že to tak nemusí byť.
Namiesto toho hovorí: „Môžeme napísať príbeh o tom, ako to vyzerá. Môžeme napísať príbeh o rovnejšom a spravodlivejšom svete.“ Dodáva, že umelá inteligencia by mohla byť v skutočnosti nesmierne užitočná, pretože by ju odbremenila od náročnej práce, akou bolo napríklad upratovanie. „Potom by som ako upratovačka mohla tráviť viac času maľovaním, tancovaním a písaním básní,“ uvažuje. Samozrejme, to je podmienené systémom, ktorý by umožnil každému uspokojiť jeho základné potreby, čo June tiež vie, že je možné. „Verím, že máme dostatok zdrojov na to, aby sme všetci mali dobrú zdravotnú starostlivosť, aby sme mali zabezpečenú stravu, oblečenie, jedlo, prístrešie a podobne,“ hovorí. „Verím, že to tu na tejto planéte máme.“
Podľa jej slov majú na tejto ceste dôležitú úlohu aj umelci, pretože príbehy napokon formujú budúcnosť. Umelci môžu vytvoriť zmenu „už len tým, že sa zamyslíme nad príbehmi, ktoré ľuďom sprostredkúvame prostredníctvom nášho umenia. Môžeme ľuďom pomôcť predstaviť si, ako by vyzeral mestský blok pokrytý krásnymi kvetmi,“ hovorí. „Ako vyzerá budúcnosť bez niektorých systémov, ktoré nás držia dole a utláčajú? Ukážte to vo filme. Ukážte to v piesňach. Ukážte to akýmkoľvek spôsobom, ktorý je pre nás tvorivý. Pretože ak to ľudia, ktorí ešte nezapli svoje tvorivé lampy, vidia vo svojich očiach, potom si to môžu začať predstavovať a začne to byť skutočné a pravdivé.“
Najmä v Amerike „to, čo robíme tvorivo ako kultúra, sa šíri do všetkých ostatných národov,“ hovorí. Bez ohľadu na to, kde na svete sa nachádzame, však všetko, čo robíme v tomto živote, zasieva „semienka pre to, čo príde. Ak chcete, môžete premýšľať o posmrtných životoch, alebo môžete jednoducho myslieť na tých, ktorí sú mladší ako vy, a na to, ako všetky veci, ktoré robíme teraz, ovplyvnia časové obdobie, ktoré nasleduje po nás,“ hovorí. „Jedného dňa budeme predkami.“
Keď príde reč na príbehy, ktoré chce vo svete zanechať, June sa v mysli obracia k prírode ako k predlohe toho, čo by mohlo byť. „Chcem vidieť regeneračné liečenie prostredníctvom prírody a rastlín, uvedomenie si ich a úctu k nim. Ak si začneme vážiť rastliny a prírodu a zmeníme naše vzorce, potom to zmení spôsob, akým sa mení klíma a ako rýchlo,“ uvažuje a zdôrazňuje význam „vzorcov, ktoré majú domorodé kmene, ktoré prejavujú väčšiu úctu k pôde. Prostredníctvom úcty k pôde sa začneme rešpektovať navzájom iným spôsobom.“
„Ako vyzerá budúcnosť bez niektorých systémov, ktoré nás držia dole a utláčajú? Ukážte to vo filme. Ukážte to v piesňach. Ukážte to akýmkoľvek spôsobom, ktorý je tvorivý. Pretože ak to ľudia, ktorí nemajú zapnuté svoje tvorivé lampy, vidia vo svojich očiach, potom si to môžu začať predstavovať a začne to byť skutočné a pravdivé.“
Rastliny sú ústrednou témou knihy „Svetelné lúče“ a June hovorí, že často k nej rastliny prichádzali v núdzi. Raz, keď smútila po smrti svojho otca po predstavení, sa potkla v texaskej púšti a skončila zrútená pod stromom. „Vtedy sa so mnou ten strom začal rozprávať, prišla tá prastará múdrosť a povedal: ‚Vždy ťa máme, vždy ťa môžeme objať, môžeš sa o nás oprieť, kedykoľvek budeš chcieť,'“ spomína. Potom prišiel čas, keď sa vrátila domov a zistila, že jej bývalý manžel sa odsťahoval, a ona našla útechu v malej utešenej rastlinke, ktorá stále rástla v tichu. Tieto zážitky ju inšpirovali k časti knihy Svetelné lúče o terapii stromami a lesných kúpeľoch, japonskej praxi, ktorá preukázateľne pomáha pri strese a pohode.
June počas svojho života často narážala na starodávne praktiky organicky, narážala na hlboké poznatky, keď ako dieťa jednoducho sedela a rozprávala sa s mesiacom alebo sa pozerala na svetlo, ktoré dopadalo na jej rastliny. Hovorí, že tieto stiahnutia k nej prichádzajú rovnako ako piesne – ako dary odinakiaľ.
Zatiaľ sa snaží podeliť so svetom o vnemy, ktoré dostala, a spája ich do svojho najnovšieho albumu „The Moon and Stars: Prescriptions For Dreamers“ a knihy poézie „Maps for the Modern World“. Každé z týchto umeleckých diel je posiate semienkami, snami a kúzlami, ktoré majú v každom, kto sa s nimi stretne, vyvolať malé kúsky osvietenia. June dúfa, že žiara, ktorú pestuje, sa môže ďalej šíriť do sveta, a „Svetelné lúče“ sú jej najnovšou snahou, aby sa tak stalo. Koniec koncov, ako hovorí, zmena sa začína vo vnútri, ale vlní sa aj navonok, najmä keď sa o ňu podelíme.
Niekedy stačí ustúpiť, počúvať ticho a pozrieť sa na svet okolo seba, aby ste videli inú cestu vpred. „Veľká časť knihy je o vytvorení mentálneho priestoru pre niektoré z týchto sladkých želaní, aby začali klíčiť a prejavovať sa,“ hovorí. „Ak to máme a ak to máme v mnohých mysliach spoločne, tak to vytvára systémy, ktoré vidíme.“
Knihu „Light Beams: A Workbook For Being Your Badass Self“ si už teraz môžete kúpiť na Amazone.