Prečo stále premýšľam o týchto 3 rozhodnutiach SCOTUS a prečo by ste mali aj vy

Dňa 30. júna Najvyšší súd v dôležitom rozhodnutí o právach LGBTQ+ oprávnil podniky, ktoré predávajú takzvaný „expresívny“ tovar, odmietnuť služby LGBTQ+ ľuďom bez ohľadu na to, či žijú v štáte, kde platia nediskriminačné zákony.

Konkrétny prípad, ktorý prejednávali, sa týkal Lorie Smithovej, kresťanskej webovej dizajnérky z Colorada, ktorá nepodporuje manželstvá osôb rovnakého pohlavia a chcela mať možnosť odmietnuť prácu pre svadby homosexuálov. Jej postoj bol námietkou voči coloradskému zákonu o verejnom ubytovaní, pričom tvrdila, že štát ju protiústavne núti slúžiť rovnosti patrónov napriek jej presvedčeniu.

Najvyšší súd sa v pomere hlasov 6:3 postavil na stranu Smithovej, čím vytvoril základ pre štátom sankcionovanú diskrimináciu.

V tom istom týždni SCOTUS zlikvidoval aj plán prezidenta Joea Bidena na odpustenie študentských dlhov a zrušil ochranu afirmatívnej akcie. Tieto tri rozhodnutia sa spolu dotýkajú takmer každého Američana: queer a trans komunity, približne 43,5 milióna ľudí s federálnymi študentskými pôžičkami a miliónov súčasných a budúcich farebných študentov.

Hoci sa už veľa hovorilo o tom, ako každé z týchto rozhodnutí ovplyvňuje konkrétne komunity, ktorých sa týka – LGBTQ+ ľudí v prípade webového dizajnu; farebných študentov v prípade afirmatívnej akcie; držiteľov dlhov s nízkymi príjmami v prípade študentských dlhov -, nemôžem prestať myslieť na to, ako tieto rozhodnutia pôsobia spoločne a naprieč identitami, aby ovplyvnili všetkých okrem najbohatších, najbelších a najmocnejších ľudí v USA.

Všetky tieto rozhodnutia spoločne ešte viac vylúčia už aj tak marginalizované skupiny z ekonomických a vzdelávacích príležitostí, ako aj z prístupu k verejnému životu. Môže to mať generačné dôsledky, z ktorých niektoré sa dajú ťažko predvídať a niektoré nie.

Vezmime si napríklad rozhodnutie o odpustení študentských dlhov. Hoci sa toto rozhodnutie týka všetkých ľudí s federálnymi študentskými pôžičkami, niektoré komunity zasiahne obzvlášť tvrdo. Napríklad LGBTQ+ ľudia majú neprimerane vysoký dlh zo študentských pôžičiek: podľa prieskumu spoločnosti Lending Tree z roku 2018 je to v priemere približne 112 600 dolárov, čo je o 16 000 dolárov viac ako celková populácia. Tá istá správa ukázala, že queer a trans ľudia tiež častejšie ako všeobecná populácia zarábajú menej ako 50 000 dolárov ročne, čo znamená, že majú za úlohu splácať vyššie pôžičky pomocou menších platov.

Študentské pôžičky sú tiež zdrojom rasových rozdielov, keďže podľa Iniciatívy pre údaje o vzdelávaní (Education Data Initiative) čierni absolventi vysokých škôl dlhujú v priemere o 25 000 USD viac ako ich bieli kolegovia.

Bidenovo ministerstvo školstva dokončilo nový plán splácania federálnych študentských pôžičiek, ktorý má iný právny základ ako plán, ktorý zrušil Najvyšší súd a ktorý podľa odborníkov pravdepodobne nebude čeliť podobnej právnej námietke.

Ostatné rozhodnutia Najvyššieho súdu z minulého mesiaca však nemajú podobný plán B a tiež môžu extrémne ovplyvniť už aj tak zraniteľné komunity.

Napríklad rozhodnutie o pozitívnej diskriminácii bude mať obrovské dôsledky pre ľudí inej farby pleti. Toto znevýhodnenie sa len znásobí, ak vezmeme do úvahy priesečník rasy, pohlavia a homosexuality. Rozhodnutie bude mať za následok aj menší počet černošských queer študentov na vysokých školách, predpovedala Leslie Hall, riaditeľka programu HBCU organizácie Human Rights Campaign, v rozhovore pre Advocate. Hallová tiež zdôraznila, ako rozhodnutie ovplyvní historické černošské vysoké školy a univerzity, ktoré budú pod zvýšeným tlakom, aby prijali viac študentov.

Aj rozhodnutie o webovom dizajne môže ovplyvniť nielen komunitu LGBTQ+. Hoci sa rozhodnutie týka úzkeho okruhu okolností (svadobné služby pre osoby rovnakého pohlavia v malých umeleckých podnikoch), ďalej oslabuje zákony o nediskriminácii vo verejných ubytovacích zariadeniach – ktoré v prvom rade existujú len v 29 štátoch -, ktoré majú chrániť queer a transrodové osoby pred diskrimináciou, napríklad odmietnutím služby alebo odmietnutím vstupu na verejné miesta.

Rozhodnutie SCOTUS-u potvrdzuje, že osobný fanatizmus je dostatočným dôvodom na odmietnutie základných služieb marginalizovaným skupinám obyvateľstva, a mohlo by povzbudiť ďalších majiteľov podnikov, aby odmietali služby a diskriminovali každého, s ktorého životom a identitou nesúhlasia.

Mnohí zástancovia rozhodnutí SCOTUS-u tvrdia, že homosexuálne a lesbické páry môžu jednoducho protežovať iné podniky, či už ide o webdizajnérov alebo pekárov. Tento argument sa však úplne míňa účinku. Tieto prípady podkopávajú práva homosexuálov na prístup k verejnému životu. Podobne ako množstvo nedávnych právnych predpisov zameraných proti transsexuálom, ktoré sa zameriavajú na používanie kúpeľní, správanie a učebné osnovy vo verejných školách a prístup k základnej zdravotnej starostlivosti, aj takéto rozsudky podkopávajú možnosť LGBTQ+ ľudí slobodne žiť, hľadať zodpovednosť za diskrimináciu a obťažovanie a uplatňovať svoje vlastné ústavné práva.

Ide teda o obmedzenie verejného života trans a queer ľudí tým, že niečo tak jednoduché, ako je webová stránka, používanie kúpeľne alebo návšteva lekára, je také ponižujúce, že ľudia radšej ostanú neviditeľní.

Vytváranie právneho základu pre diskrimináciu poškodzuje všetkých, najmä členov komunít, ktoré sú už teraz vystavené útokom. Ako napísala organizácia GLAD Legal Advocates and Defenders v roku 2018 po podobnom rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktoré sa týkalo pekárne, ktorá odmietla upiecť svadobnú tortu na svadbu osôb rovnakého pohlavia, „nie sú to len komunity, ktoré boli historicky vylúčené z verejného života, ktoré majú prospech z robustných zákonov o nediskriminácii vo verejných priestoroch. Inkluzívne verejné priestory sú nevyhnutné na vytvorenie spoločnej, občianskej spoločnosti – základu zdravej demokracie.“

Každé z týchto troch nedávnych rozhodnutí bude mať neprimerane negatívny vplyv na všetky marginalizované skupiny vrátane LGBTQ+ ľudí, ľudí inej farby pleti a ľudí s nízkymi príjmami. A každé rozhodnutie predstavuje ďalšie zachovanie status quo – ochranu ľudí s mocou.

Tieto rozsudky sú čiastočne také ohromujúce a frustrujúce preto, že existuje len veľmi málo politických prostriedkov. Sudcov Najvyššieho súdu vymenúva prezident a schvaľuje Senát; verejnosť o nich nehlasuje priamo a sú menovaní na doživotie, takže v mnohých ohľadoch sú vyňatí z demokratického procesu – a v dôsledku toho často izolovaní od verejnej zodpovednosti.

To samozrejme znamená, že prezidentské voľby a voľby do Senátu sú veľmi dôležité pre určenie toho, kto tieto rozhodnutia prijíma a čo znamenajú pre krajinu.

V minulosti sa však ukázalo, že aj protesty a občianska neposlušnosť majú vplyv na súd a môžu mať okamžitý a hmatateľný účinok. Napríklad po nedávnom rozhodnutí proti potratom tisíce ľudí pochodovali k Bielemu domu a tlačili na vlády štátov, aby bránili miestne práva na potrat.

Na individuálnej úrovni je začiatkom pochopenie fungovania Najvyššieho súdu, zapojenie sa do diania vo vašej komunite a otvorené rozhovory o tom, čo presne tieto rozhodnutia znamenajú pre ľudí, ktorých najviac ovplyvňujú.

Môže byť lákavé sústrediť sa na to, ako viditeľné rozhodnutia a legislatíva ovplyvňujú ľudí, ktorých sa priamo týkajú. Je však tiež nevyhnutné pozrieť sa na všetky dôsledky týchto rozhodnutí a právnych predpisov. Len veľmi málo ľudí nie je ovplyvnených rozhodnutiami, ktoré rušia reprodukčné práva, pozitívne opatrenia, úľavy na študentských pôžičkách, verejné zariadenia a občianske práva. Preto by o nich nikto z nás nemal mlčať.

Zdroj obrázkov: Getty / borisyankov; MirageC