Ako mnoho ľudí pred tým, ako majú deti, aj ja som si myslel, že presne viem, ako budem vychovávať deti. A prvý rok života mojej dcéry som bola dosť prísna. Žiadny pridaný cukor, žiadne obrazovky, veľa aktivít vonku, hudobných kurzov a návštev knižnice. Snažila som sa byť „dokonalou mamou“, ktorú som videla na Instagrame, ale bolo to vyčerpávajúce.
Práve keď v marci 2020 oslávila svoje prvé narodeniny, prišla aj celosvetová pandémia. Byť doma 24 hodín denne znamenalo viac upratovania, viac varenia a oveľa menej práce mimo domu.
Keď bola staršia, uvoľnila som svoje obmedzenia, pretože, úprimne povedané, bola som unavená a potrebovala som si oddýchnuť. Myslím, že prvé dni COVID-19 boli pre každého ťažké a neistota sveta ma napĺňala úzkosťou. Takisto sa menej učila z vonkajších zdrojov, takže som na vyplnenie tejto medzery používala vzdelávacie programy na iPade.
Je čas strávený pri obrazovke pre deti naozaj taký zlý? Opýtali sme sa odborníkov na pravdu – a možno vás prekvapí
Vo veku 2 rokov sme pozerali len „Sezamovú ulicu“. Ale ako bola staršia, do zariadení sa začali pridávať ďalšie programy a čas strávený pri obrazovke sa predĺžil ďaleko za odporúčaný limit jednej hodiny denne. Jej deň je teraz naplnený kombináciou sledovania vzdelávacích programov, ako je „Emily’s Wonder Lab“ na Netflixe, učenia sa nového jazyka na Duolingo, hrania hier v aplikácii, ako je Noggin, a videochatu s rodinou na diaľku.
Teraz viem, čo si myslíte, a áno, to, že dieťa trávi príliš veľa času pred obrazovkou, nikdy nie je správny krok. Ale našťastie odborníci tvrdia, že byť iPadovým dieťaťom nie je úplne nezdravé.
„Čas strávený pri obrazovke môže byť pre rodičov cenným nástrojom, ktorý ponúka deťom sústredenú činnosť počas cestovania, umožňuje plynulejšiu prípravu jedla a poskytuje rodičom toľko potrebný čas na oddych,“ hovorí doktor Joel „Gator“ Warsh, pediater. „Je to praktický aspekt moderného rodičovstva, ktorý pri rozumnom využívaní môže podporiť duševné zdravie rodičov a každodennú logistiku.“
Navyše, čas strávený pri obrazovke je v kombinácii s tým, že chodí do školy na plný úväzok, učí sa druhý jazyk, venuje sa trom športom, skúma a hrá sa s množstvom hračiek v našej domácnosti – čo je podľa odborníkov kľúčové.
„Rodičia sa môžu cítiť menej vinní, ak zabezpečia, aby bol čas strávený pri obrazovke vyvážený s inými aktivitami,“ hovorí doktorka Warshová. „Ide o kvalitu a kontext používania obrazovky, nielen o kvantitu. Používanie obrazoviek ako súčasť pestrého a vyváženého rozvrhu môže zmierniť pocit viny.“
Najdôležitejšie však je, že jej čas strávený pri obrazovke zo mňa robí lepšieho rodiča.
„Rovnako ako ona rada pozerá televíziu alebo hrá hry na iPade, aj ja niekedy potrebujem tento čas na to, aby som niečo urobila alebo si našla chvíľku pre seba a chránila svoje duševné zdravie.“
Umožňujem jej pozerať programy, aby sa uvoľnila a zrelaxovala, aby som sa aj ja mohol uvoľniť a zrelaxovať. Cez víkendy, keď si chcem s manželom pozrieť nejaký seriál, môže pozerať svoj iPad. Keď pripravujem večeru a nechcem, aby bola pri nožoch a horúcej rúre, môže sledovať iPad. Keď spolu letíme lietadlom a mne je zle od nevoľnosti, smie pozerať svoj iPad.
Rovnako ako ona rada pozerá televíziu alebo hrá hry na iPade, aj ja niekedy potrebujem ten čas na to, aby som si niečo urobila alebo aby som si našla chvíľku pre seba a chránila svoje duševné zdravie. Ak som schopný rýchlejšie dokončiť nejakú úlohu, zatiaľ čo ona sa na pár minút rozptýli s iPadom, znamená to, že jej potom môžem ponúknuť svoju nerozdelenú pozornosť. Podobne, ak si dokážem oddýchnuť a načerpať energiu, zatiaľ čo ona pozerá 30-minútový program, je menej pravdepodobné, že budem po zvyšok dňa nepokojný alebo krátky s ňou.
Vo veľmi nevedeckom prieskume, ktorý som robila medzi svojimi priateľmi v celej krajine, mi všetci, dokonca aj tí, ktorých deti nemajú svoje osobné iPady, povedali, že sa aspoň občas spoliehajú na obrazovky – v lietadle, v aute, v reštaurácii – keď potrebujú chvíľu pokoja. Z toho mi vyplynulo, že hoci sa na čas strávený pri obrazovke pozerá s dešpektom a démonizuje sa, zdá sa, že to v rôznej miere robí každý. Možno keby boli rodičia úprimnejší, pokiaľ ide o ich návyky v súvislosti s časom stráveným pri obrazovke, tak pre nich, ako aj pre ich deti, nebolo by to také zahanbujúce.
Nakoniec sme stále rodičia, ktorí majú pravidlá, a čas strávený pri obrazovke nemôže byť voľný. Rovnako ako pri jedle alebo čomkoľvek inom sa snažím čo najčastejšie nájsť zdravšiu možnosť. Ale ak je mať dieťa s iPadom to najhoršie, čoho by sme sa mali obávať, možno by sme sa nemali obávať vôbec? Možno by sme mali považovať za šťastie, že máme možnosť uľahčiť si rodičovstvo len vtedy, keď to naozaj potrebujeme.
Zdroj obrázku: Getty / Catherine Falls Commercial